majsterko

Počuje (len) oceľ

Majsterko (môj manžel) stratil sluch. Ako sa to stalo nikto nevie. Môže to byť všeličím. Jednoducho v priebehu niekoľkých rokov počul horšie a horšie, až kým nepočul vôbec. Nuž a zamestnať nepočujúceho, aj keď šikovného človeka sa nik nehrnie.

A tak sa o seba musel postarať sám.

Práca s kovom mu je srdcu blízka odjakživa, technické myslenie a precíznosť sú jeho prirodzenosťou. S pod jeho šikovných rúk vychádzajú jedna za druhou skutočné oceľové krásnosti. Takáto práca ho napĺňa a verím, že to v jeho výrobkoch vidieť.

No a moja maličkosť je tu na všetko ostatné. Vybavujem telefonáty, starám sa o „papierovačky“, o fotografie výrobkov, príspevky na web či sociálne siete a komunikujem s úradmi, aby nebol ten môj šikovníček na všetko zas až tak celkom sám.

P.s. Majsterko miluje výzvy, tak ho nešetrite a príďte pokojne s niečím, čo vám inde odmietli vyrobiť. „Nedá sa“ nemá v slovníku.